Otec Super Maria ako prvý z herného sveta dostane japonský Rád kultúry. Umelej inteligencie sa nebojí

Šigeru Mijamoto, tvorca Super Maria a jedna z najvýraznejších osobností Nintenda, dostane Rád kultúry. Ide o japonské štátne vyznamenanie za mimoriadny prínos umeniu a vede a vôbec prvýkrát ho získa človek z herného priemyslu. Odovzdať mu ho má v novembri japonský cisár. Mijamoto sa k oceneniu vyjadril 22. októbra na tlačovej konferencii v sídle Nintenda v Kjóte. Povedal, že cenu prijíma v mene svojich kolegov, a k tomu pridal pomerne pokojný pohľad na generatívnu umelú inteligenciu v tvorbe hier.

Obe správy idú ruka v ruke. Ocenenie je výrazným signálom, že Japonsko berie videohry ako plnohodnotnú súčasť kultúry, nielen ako zábavu alebo vývozný artikel. Slová o AI zas zazneli v čase, keď sa herný priemysel v tejto otázke delí na dva tábory. Keď o budúcnosti tvorby hovorí autor, ktorého hry formovali celé generácie, jeho názor má váhu, ktorú bežné firemné vyhlásenia nemajú.

Mijamoto nastúpil do Nintenda v roku 1977 a za takmer pol storočia viedol vývoj klasík ako Super Mario 64 či The Legend of Zelda: Ocarina of Time. Mario sa medzitým dostal ďaleko za hranice konzol. Hrá vo filmoch a má vlastný zážitkový areál Super Nintendo World v Universal Studios Japan. Práve na tieto projekty Mijamoto pri reakcii na ocenenie myslel. Priznal, že sa cíti veľmi rozpačito, ale zároveň je poctený. „Hry nerobím sám. Toto ocenenie je výsledkom spoločnej práce s mnohými ľuďmi, preto ho chcem prijať ako ich zástupca,“ povedal. O radosť sa chce podeliť aj s ľuďmi mimo hier, s ktorými spolupracoval na zábavnom parku a filmoch.

Zaspomínal si aj na to, ako sa za ten čas zmenilo publikum. Keď ako približne 26-ročný začínal, jeho rovesníci hry takmer nehrali. Postupne sa otcami stala generácia, ktorá na hrách vyrastala, a dnes už hráva aj generácia starých otcov. Podľa neho je obrovská vec, že hry poznajú tri generácie jednej rodiny, pretože to ukazuje, ako hlboko prenikli do bežného života. Ocenil, že ľudia začínajú hovoriť o hrách ako o kultúre, a dúfa, že Nintendo bude naďalej tvoriť veci, ktoré budú „vždy v strede obývačky“.

Počítač ako pomocník, nie ako autor

Na tej istej konferencii sa Mijamoto dostal aj k generatívnej AI, teda nástrojom, ktoré na základe zadania vytvárajú text, obrázky alebo kód. Spomenul, že jeho generácia zažila prudký rozvoj počítačov, keď nástroje neustále napredovali a písacie stroje nahradili textové editory. S každým krokom, keď technika prevzala viac rutinnej práce, sa podľa neho naplno ukázali skutočné schopnosti dizajnéra. Podobný prechod môže priniesť aj generatívna AI.

Zároveň upozornil na jednu pascu. Samotné tvorenie je uspokojujúce, a preto človek môže nájsť uspokojenie už v samotnej práci a mylne si myslieť, že vytvoril kvalitné dielo. Ak AI prevezme viac úloh pri vývoji, vývojári podľa neho dostanú príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo je naozaj dôležité. Dizajny, ktoré vznikli len kopírovaním, podľa Mijamota obstoja v čase len zriedka, pretože im chýba zámer konkrétneho človeka. Keďže proces stojí na ľudskom zámere a počítač pomáha s prácou, verí, že aj keby AI raz zvládala úplne všetko, pre ľudí zostane úloha, ktorú budú hrať.

Nie každý z jeho kolegov to vidí tak optimisticky. Masahiro Sakurai, režisér série Smash Bros., nedávno varoval, že generatívna AI môže priniesť záplavu neoriginálnych a nerentabilných hier, hoci kreativitu ľudí podľa neho nenahradí. Nintendo použitie AI v budúcnosti úplne nevylúčilo. Bývalý šéf americkej pobočky Doug Bowser však minulý rok uisťoval, že hry spoločnosti si zachovajú „ľudský dotyk“, pretože ich výnimočnosť stojí na vývojároch, ich umeleckých schopnostiach a porozumení tomu, ako ľudia hrajú.

Tento postoj Nintendo odlišuje od viacerých konkurentov. Šéf Square Enix Takaši Kirju vyhlásil, že firma bude AI uplatňovať agresívne. Sega, Capcom, Level-5, Epic Games a ďalšie veľké štúdiá priznali, že generatívnu AI v nejakej podobe využívajú, a Xbox dokonca otvoril celú divíziu, ktorá sa podľa všetkého venuje experimentom s touto technológiou.

Z ekonomického pohľadu je orientácia na AI pochopiteľná. Vývoj veľkých hier je čoraz drahší a firmy hľadajú spôsob, ako zrýchliť rutinnú prácu. Mijamotova úvaha však pripomína, kde vzniká hodnota. Ak sa výroba obsahu zlacní pre všetkých, cenu stratí práve ten obsah, ktorý sa dá vyrobiť bez nápadu. Ťažiť budú tí, ktorí dokážu ponúknuť jasný autorský zámer a značky, ktorým hráči veria. Nintendo má takých značiek v hernom svete azda najviac. Riziko, ktoré opisuje Sakurai, teda trh zaplavený priemernými titulmi, by naopak mohlo najviac zasiahnuť menšie štúdiá, ktoré sa v takej konkurencii presadia ťažšie.

Najbližšie bude zaujímavé sledovať samotné odovzdávanie Rádu kultúry v novembri. Dôležitejšie však bude, či Nintendo svoj zdržanlivý postoj k AI zmení na konkrétne pravidlá, alebo si ponechá voľné ruky. Otvorená zostáva aj otázka, kam presne siaha Mijamotova hranica medzi pomocníkom pri práci a autorom. Jeho slová nie sú odmietnutím technológie, skôr pripomienkou, že nástroj sa nikdy nesmie zameniť za nápad. Pre hráčov, ktorí s Mariom vyrastali spolu so svojimi rodičmi, je to asi to najdôležitejšie posolstvo celej udalosti.